Našou prirodzenou snahou je uľahčovať si prácu. Pristupujeme však rovnako ku zvieratám či hmyzu? Myslíme na ich potreby pri výstavbe a premene pôvodnej krajiny? Súčasný trend, výstavba priemyselných parkov, komplikuje situáciu napríklad včelám.
Ukážkovým príkladom rýchlej výstavby priemyselných parkov môžu byť aj niekdajšie polia a lúky pri Novej Dubnici. Takáto výstavba je často nedomyslená a poškodzuje životné prostredie. O svoje prichádzajú najmä včely, ktoré musia pre nektár lietať stále ďalej. Vďaka tomu zomierajú predčasne na vyčerpanie.
Kvety chýbajú
Spoločnosti sa síce starajú o svoje pozemky výsadbou trávnika či zakladaním jazierok. Avšak len niektoré firmy vysadili ovocné stromy alebo kvety. „Je hlavne dôležité, aby včely mali v okolí dosť medonosných rastlín,“ hovorí Róbert Rehák, odborník z praxe, ktorého úle sa nachádzajú v blízkosti priemyselného parku.
Namiesto dnes často opozeraných jazierok a anglických trávnikov by mohli v areáloch radšej rásť lúčne kvety a stáť včelie úle. Osadenie včelích úľov je taktiež finančne menej náročné ako zakladanie jazierok. Vyprodukovaný med môže poslúžiť napríklad ako pozornosť pre zamestnancov či obchodných partnerov.
Ohrozujú ľudí?
Umiestnenie včelích úľov by však mohlo podľa spoločností prestavovať riziká pre zamestnancov: „Počas letných mesiacov máme otvorenú kantínu, kde zamestnanci môžu obedovať vonku, čo by mohlo mať isté riziká v spojitosti so včelami,“ povedal Ing. Peter Bača zo spoločnosti DELTA z priemyselného parku. Včelári ale konštatujú, že včely ohrozenie nepredstavujú. Stačí úle umiestniť štyridsať metrov od oblasti, v ktorej sa pohybujú ľudia.
V blízkosti je cesta
Firmy sa nachádzajú v lokalite medzi dvoma husto obývanými mestami Dubnica nad Váhom a Nová Dubnica. Cesta, ktorá spája tieto dve mestá je najmä po výstavbe najväčšej spoločnosti Continental preťažovaná. Jej vyťaženie by mohlo byť tiež problémom pre včely.
„Sme blízko frekventovanej cesty, kde je obrovské množstvo smogu,“ hovorí Ing. Karol Vanko, riaditeľ firmy MESNAC, ktorá sídli v priemyselnom parku. „Nektár je stále čistý a nie je smogom nijako znečistený,“ argumentuje Rehák s tým, že sa smogu netreba obávať.
V zahraničí nejde o novinku
Ako je už známe z iných médií, krajiny Západnej a Severnej Európy podporujú včelstvá viac. Včelie úle umiestňujú na strešnej ploche, aby zabrali nevyužitý priestor a na svojich pozemkoch majú vysadené kvitnúce rastliny.
Na Slovenku je to však komplikovanejšie: „Strecha nie je postavená pochôdzne, to znamená, že by sa robila dodatočná inštalácia na to, aby sa dalo pristupovať k včelím úľom,“ vyjadril sa Ing. Bača zo spoločnosti DELTA. Zostáva už len otázkou, prečo sa strechy veľkých hál naďalej stavajú takýmto spôsobom.
Zmena nie je jednoduchá
Mnohé spoločnosti považujú diskusiu na environmentálne témy za háklivú. Poukázanie na nedostatky môže veľmi rýchlo zničiť ich dobrú povesť. Preto až tri firmy z piatich oslovených sa k problému nechceli vyjadriť.
Najkomplikovanejšie však bolo nadviazať komunikáciu so samotnými spoločnosťami. Najväčšia z hál dokonca nepatrí ani spoločnosti, ktorá v nej sídli. Vlastníkom tejto haly je rakúska firma. Pre spoločnosti, ktoré majú svoje priestory prenajaté nie je jednoduché niečo zmeniť. Vysadiť kvety alebo umiestniť včelstvo vyžaduje súhlas zahraničného majiteľa.
Zlepšujeme sa?
Nemožno však povedať, že u nás nedochádza k zlepšeniu prístupu. „Vysadili sme veľké plochy poľných kvetov, ktoré sú medzi našou firmou a hlavnou cestou,“ hovorí znova Ing. Vanko.
„Naši evironmentalisti sú tejto myšlienke naklonení,“ uzatvára tému včiel Ing. Bača s tým, že kľúčová bude pridaná hodnota projektu.
Zostáva dúfať, že aj ostatné spoločnosti sa inšpirujú a zlepšovanie podmienok pre včely bude napredovať.
Mladí reportéri pre životné prostredie z Novej Dubnice,
Michal Mazánik a Mária Jánošíková